Sociálne služby zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore zraniteľných skupín obyvateľstva. Avšak za touto dôležitou prácou sa často skrýva nespravodlivé zaobchádzanie so zamestnancami. Jedným z najvážnejších problémov, o ktorých sa len zriedka hovorí, je zámerné podhodnocovanie zamestnancov prostredníctvom nesprávneho zaradenia do platových tabuliek.

▪️AKO FUNGUJE NESPRÁVNE ZARADENIE DO TABULIEK ❓️

V rámci systému odmeňovania v sociálnych službách sú zamestnanci zaradení do platových tabuliek na základe ich pracovnej náplne, vzdelania a praxe. Tieto tabuľky určujú minimálnu mzdu, ktorú by mali zamestnanci dostávať za svoju prácu. V praxi však dochádza k situáciám, kedy sú pracovníci zámerne zaradení do nižších platových tried, než im skutočne prináleží.

Príklady:

1. Zníženie významu práce: Zamestnancom sú oficiálne pridelené menej náročné úlohy, než aké v skutočnosti vykonávajú, aby mohli byť zaradení do nižšej triedy. Napríklad pečovatelia, ktorí vykonávajú odborné činnosti vyžadujúce kvalifikáciu, sú klasifikovaní ako pomocné sily.

2. Ignorovanie praxe: Pracovníkom sa nezapočítava celá ich odborná prax, čím sa znižuje ich platový nárok.

3. Formálne zaobchádzanie s kompetenciami: Zamestnávateľ deklaruje, že daný zamestnanec nemá potrebné kvalifikácie, hoci reálne má zodpovedajúce skúsenosti a vzdelanie.

▪️PREČO K TOMU DOCHÁDZA ❓️

1. Finančný tlak: Zariadenia sociálnych služieb sú často podfinancované. Udržiavaním nízkych mzdových nákladov sa snažia zmierniť rozpočtové obmedzenia.

2. Slabá kontrola: Nedostatočný dohľad zo strany nadriadených inštitúcií umožňuje niektorým zariadeniam zneužívať systém.

3. Nízka vyjednávacia sila zamestnancov: Pracovníci sociálnych služieb sa často obávajú ozvať, pretože by mohli čeliť strate zamestnania alebo zhoršeniu pracovných podmienok.

4. Komplexnosť systému: Platové tabuľky a legislatíva môžu byť zložité a umožňujú zamestnávateľom manipulovať s interpretáciou pracovných náplní.

▪️DÔSLEDKY PRE ZAMESTNANCOV A KVALITU SLUŽIEB

➡️Demotivácia: Nízke mzdy vedú k pocitu nespravodlivosti a podceňovania práce, čo môže znižovať motiváciu zamestnancov.

➡️Fluktuácia: Podhodnocovanie pracovníkov spôsobuje vysokú mieru odchodov, čo negatívne ovplyvňuje stabilitu a kvalitu poskytovaných služieb.

➡️Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov: Sociálne služby prichádzajú o odborníkov, ktorí hľadajú lepšie podmienky v iných odvetviach.

➡️Zhoršenie starostlivosti: Demotivovaní alebo preťažení zamestnanci nemôžu poskytovať klientom takú úroveň starostlivosti, akú by chceli.

Zámerné podhodnocovanie zamestnancov v sociálnych službách nespravodlivým zaradením do tabuliek je nielen neetické, ale aj nebezpečné pre dlhodobú udržateľnosť sektoru. Táto prax podkopáva motiváciu pracovníkov, znižuje kvalitu služieb a oslabuje dôveru voči zamestnávateľom.

Autor: Felipe Sánchez López